BIELY – KOREŇ

Chceš battle?
Tak počúvaj.
Skôr než boli hashtagy.
Skôr než boli slogany na stenách.
Európa už poznala oheň a krv.
Biela koža pod severným nebom.
Biela koža pod južným slnkom.
Tie isté laná.
Tie isté reťaze.
Tá istá cena.
Som biely.
Hovorím to nahlas.
Nie potichu.
Nie s ospravedlnením.
Biely ako mráz nad riekou.
Biely ako dym nad horiacou dedinou.
Biely ako jazvy, ktoré nechala zima.
To nie je ideológia.
To je pigment.
To je klíma.
To sú predkovia zapísaní v kostiach.
Skôr než „slave“ znelo v angličtine,
bolo „Slav“.
Slavus.
Sclavus.
Slave.
To nie je názor.
To je etymológia.
História písaná latinou.
Sever – juh, obchodné cesty.
Zo zeme, ktorá sa ešte nevolala Poľsko.
Z raných slovanských kmeňov.
Dolu riekami – ako tovar.
Kresťanské prístavy.
Stredomorské mestá.
Moslimské dvory.
Zisk sa nepýtal na vieru.
Európske ženy odvlečené na juh.
Vrkoče v prachu.
Strach v očiach.
Predané do domov.
Predané na prácu.
Niektoré do palácov, do háremov.
Nie rozprávka – realita moci.
Muži?
Polia pod páliacim slnkom.
Kameňolomy.
Múry postavené pre iných.
Svetlá koža praskajúca od horúčavy.
Pot.
Krv.
Lanami rozrezané zápästia.
A napriek tomu – prežili.
Počúvaj pozorne.
To nie je nenávisť.
To je pamäť.
Nestojím nad nikým.
Nestojím pod nikým.
Ale nevymažem sám seba.
Ak každý život má hodnotu –
aj ten môj.
Biely.
Nie lepší.
Nie horší.
Môj.
White rooted.
Hlboký koreň.
Identita bez ospravedlnenia.
Biela nie je nadradenosť.
Biela je pôvod.
Je to severný vietor v pľúcach.
Stojím rovno.
Vo svojej koži.
Vo svojej histórii.
Biely.
Nevymazaný.
Nezahanbený.
Zakorenený.