Poznanie

Začalo sa to chybou,
On sa občas mýlil,
na tom, čo nám chcel ukázať,
sa potrápil.
No trpezlivosť tvoja,
úsmev tvoj jasný,
mu dali silu skúšať,
kým výsledok bol šťastný.

Bez slov, len dve cesty,
jedna ruch a zhon,
tá druhá plná pokoja,
ako tichý zvon.
A vtedy veta padla,
hlboká a pravá,
že aj človek chybuje,
bolesť ho sprevádza.

„Bolesť nás učí pokore,“
hovoril si vďačne,
„otvára oči srdcu,
to je predsa vzácne.“
A ten Boží pohľad,
svetlom osvetlený,
o zmene zmýšľania,
o pravde, poznaní.

Svet hlučný, čo láka
k prachovým túžbam,
a volanie vyššie,
plné lásky, súcitu, sľubom.
Dve cesty, dve hodnoty,
tak odlišné, vzdialené,
no v človeku sa bijú,
hlboko skryté, zranené.

„Žiadostivosť láka,“
pripomenul si múdro,
„k hriechu a k telu,
kde svet vládne úzko.“
Všetko je prepojené,
žiadna náhoda nie je,
čo seješ do mysle,
to srdce objavuje.

Tak z chybičky videnia,
z úsilia, trpezlivosti,
Boh nás vedie...
k múdrosti.